Aj keď krásne veľkonočné obdobie už skončilo, skúsme si ho aspoň trochu pripomenúť.
So žiakmi prvých ročníkov sme si spoločne prečítali legendu Ako sa vajíčko stalo veľkonočným symbolom.
Pred mnohými rokmi žila v Alexandrii egyptská princezná Katarína. V tom čase panoval rímsky cisár Maxentius. Bol najmocnejším človekom na Zemi. Jedného dňa navštívil Alexandriu. Dal si predvolať Katarínu, lebo sa dozvedel, že je kresťankou. Poznala mnoho udalostí z Ježišovho života. Rozprávala o nich aj cisárovi a nakoniec aj o jeho zmŕtvychvstaní. „On vstal z mŕtvych?“ spýtal sa cisár vzrušene. Katarína prikývla. Cisár to už nevydržal a nahlas sa rozosmial. „To ti uverím iba vtedy, ak z mŕtveho kameňa vzbudíš nový život!“ Katarína skrúšene odišla. Stále sa zaoberal myšlienkou, ako by presvedčila cisára. Od jedného roľníka kúpila vajce s takmer vyliahnutým kuriatkom. S týmto vajíčkom predstúpila na druhý deň pred cisára. „Ty ma chceš presvedčiť o svojej pravde!?“ vysmieval sa cisár. Katarína sa nedala odradiť a ukázala mu vajíčko. Kuriatko urobilo v škrupinke malú trhlinku. Cisár trpezlivo pozeral, ako sa kuriatko postupne vyslobodzuje z vajíčka. Výsmech z jeho tváre čoskoro zmizol. „Zdanlivo mŕtve,“ povedala Katarína. A zopakovala : „Zdanlivo mŕtve a predsa živé.“ Tak sa vajíčko stalo veľkonočným symbolom.
Toľko legenda, a ako je to dnes?...
Veľká Noc – je určená po prvom mesačnom splne po jarnej rovnodennosti, preto nebýva pravidelne v jeden mesiac, či deň, ale je v rozmedzí mesiacov marec- apríl.
Začína Zeleným štvrtkom- pašiový týždeň- až do vzkriesenia- so Zeleným štvrtkom súvisí zmĺknutie zvonov, až do Bielej soboty. Jedia sa len zelené potraviny- zdravie. Nemôže sa hádať ani požičiavať si peniaze- potom sa vyhnete celý rok sporom a peňaženku budete mať plnú.
Veľký piatok- nesmie sa „hýbať“ zemou- verilo sa, že ešte spí
Biela sobota je pokračovaním predchádzajúcich dvoch dní, ale na stoloch už rozvoniava mäso a údeniny, ktoré gazdinky chystajú na Veľkonočnú nedeľu. Jedlo sa ukladá do košíkov, aby sa v nedeľu dalo posvätiť. Biela sobota súvisí s očistnými obradmi- ľudia sa umývajú vo vode, v studničkách, potokoch- magická voda by mala zmyť všetky choroby, upevniť zdravie a zvýrazniť krásu. Začína sa sadiť a siať.
Veľkonočná nedeľa- posväcuje sa jedlo v košíkoch- mäso, koláče, nemalo by chýbať vajíčko.
Veľkonočný pondelok- nepracuje sa, chodí sa šibať- korbáčom- z vŕbových prútikov- na východe oblievačka na západe šibačka- oblievanie a šibanie- pre zdravie.
Aj keď v tomto roku sme museli veľa z tradícií vynechať, Veľká Noc je a naďalej zostáva najväčším kresťanským sviatkom.